- Balada skazy
Ponad vrcholce vždy zelených smrekov.
Zo závratných výšin skalných stien.
Ponad kraj šumiacich čírych potokov
Orol kráľ výšin, zrak upiera na zem.
V lesku jasných očí
Bolesť vrhá smutný tieň.
Vznáša sa nebom.
- Bolo i nebolo
Čo sa stalo, kto to vie, kto že to rozpovie?
Prastarý dub rodil lístie, zelenal sa, žil.
Dýchal mrazom, videl mnoho, rástol, z dažďa pil.
Na pokraji lesa stál, mnohým vetrom odolal.
Vítal slnko pálivé, tieň svoj ponúkal.
Útočiskom nevykúpil času veľkú daň.
Ref:
- Hromovlad
V Čase hrdosti, keď doznie slovo syna človeka,
príde skoro, s orlím zrakom, so silou pokolení.
Sprevádzaný ohňom zeme, mrazom lesa, vetrom hôr.
Prírodou vyslovený, zákon Bohov.
Večný strážca ríše Helmhold
Dážď, čo na zem padá, vietor v korunách.
Nespútaná sila zemských živlov.
- Raw
Tajomné lesy odeté,
v pestrých farbách jesene.
Chladné lúèe slneèné,
odkrývajú miesta
veèného spánku,
kde màtvych dych
patrí len vetru.
- Tiene minulosti
V mohylách prach, popol z dôb minulých.
Zabudnutý vekom pradávnych čias.
Nevidený, ukrytý tam, kde neprenikne hlas.
Syna, ktorý zabudol, čo znamená vlasť.
Mýty a legendy starých časov.
Nadobudli tvár po stovkách rokov.
Ako strom, čo rástol, zapúšťal korene,
- Triste Est Mori
Smrť vo mne zabila z budúcnosti strach.
Neznámy osud krutý, život mi z tela uniká.
Každým nádychom čoraz viac blúdim v tmách.
Mimo čas sa stretávam v mojich predstavách
...ó Morena !
Postava šedá, blúdiaca krajom svetla.
Odetá je v tme, putujúca z večnosti.